Bolo to ráno ako každé iné. "Odviezol som manželku do práce a išiel som ku švagrinej po
dcérku, mal som ju odviesť na vyšetrenie. Posadil som ju do sedačky na zadnom sedadle, sadol
som si za volant a chcel naštartovať. Zrazu som zistil, že neviem hýbať pravou rukou. Snažil
som rozcvičiť si prsty, ale ruka ostávala bezvládna. Otočil som sa dozadu k malej, mala
vtedy asi štyri roky, a chcel som jej vysvetliť, že sa budeme musieť vrátiť k tete. Začala
sa smiať - oci, prečo rozprávaš tak smiešne? Vtedy som si uvedomil, že mi stŕpol jazyk a
nezrozumiteľne "brblem",“ opisuje Richard Fides (37) udalosť spred siedmich rokov.
Typický chlap
„Zvonil mi telefón, na displeji sa mi ukázalo manželove číslo. Vybavovala som práve iný
hovor, pomyslela som si - veď to nebude nič vážne, počká. Keď som po desiatich minútach
vyzváňania zdvihla, ozval sa mi vystrašený sestrin hlas. Vyhŕkla, že nevie, čo má robiť,
lebo Rišo má bezvládnu ruku, vykrivený kútik a problém s rečou. Okamžite som vedela, že
treba volať pohotovosť. Zhodou okolností som mesiac pred tým čítala v časopise Zdravie
článok o cievnej mozgovej príhode a o jej príznakoch a niečo som si preštudovala aj na
internete. Hneď som si pospájala súvislosti,“ spomína na hrozné chvíle Ľubica Fidesová.
O manžela sa bála už dlhší čas: „Stavali sme dom, mali sme malé dieťa a čakali druhé. Rišo
pracoval v nadnárodnej korporácii, neustále bol pod obrovským tlakom. Mal nadváhu, lebo
nešportoval a stravoval sa nepravidelne a nezdravo, vypil jeden pohár vody za deň. Silné
bolesti hlavy riešil tabletkami. Na preventívnej prehliadke mu zistili zvýšený cholesterol a
nedostatok železa. Moje upozornenia, že by mal zmeniť životosprávu, však nebral vážne. Ako
typický chlap tvrdil, že mu nič mi nie.“
Vyplazte jazyk, vystrite ruku!
Richard súhlasne pritakáva a pokračuje: „Pamätám si, že švagriná mala dispečerovi do telefónu
opísať môj stav. Dával jej pokyny, ktoré mi tlmočila. Mal som zdvihnúť ruku a vystrieť ju
pred seba, vyplaziť jazyk, zapískať, lusknúť prstami. Nič z toho som nedokázal. Ale stále
som si myslel, že som v poriadku. Presviedčal som seba aj švagrinú - stačí mi voda, tabletka
proti bolesti a spánok. Až neskôr som si uvedomil, ako som svoj stav podcenil.“ Našťastie,
dom, v ktorom bývala švagriná, sa nachádzal vzdušnou čiarou len kilometer od nemocnice.
Sanitka prišla o pár minút a odviezla Richarda na centrálny príjem. „Práve vtedy mali v
nemocnici pokazené cétečko. Paradoxne, možno práve to bolo moje šťastie. Primár najprv
rozmýšľal, že ma prevezú na vyšetrenie do inej nemocnice, ale napokon sa rozhodol, že mi
rovno spravia magnetickú rezonanciu. Ukázala, že mám v drobnej mozgovej cievke krvnú
zrazeninu. Ložisko bolo také malé, že ho počítačová tomografia nemusela odhaliť.“
Našťastie, dom, v ktorom bývala švagriná, sa nachádzal vzdušnou čiarou len kilometer od
nemocnice. Sanitka prišla o pár minút a odviezla Richarda na centrálny príjem. „Práve vtedy
mali v nemocnici pokazené cétečko. Paradoxne, možno práve to bolo moje šťastie. Primár
najprv rozmýšľal, že ma prevezú na vyšetrenie do inej nemocnice, ale napokon sa rozhodol, že
mi rovno spravia magnetickú rezonanciu. Ukázala, že mám v drobnej mozgovej cievke krvnú
zrazeninu. Ložisko bolo také malé, že ho počítačová tomografia nemusela odhaliť.“
Zachránili ho
Lekári mu čo najrýchlejšie spravili všetky potrebné vyšetrenia. Už vedeli, že bojujú o každú
minútu života. Injekčná trombolýza, ktorá mala mladému mužovi zriediť krv a rozpustiť
nebezpečný trombus v mozgu, sa dá totiž úspešne zrealizovať len do štyroch hodín. Liek sa
podáva do tela cez infúziu. Našťastie, všetko prebehlo bez komplikácií. Richard chcel po
dvadsiatich minútach vstať a odísť s manželkou domov: „Cítil som sa ako zdravý človek. Lenže
také jednoduché to nebolo. Sestrička mi prikázala vrátiť sa do postele. Celú noc ma
sledovala na monitore a každú hodinu mi odoberala krv kvôli zrážanlivosti.“ Lekári si ho
nechali v nemocnici ešte týždeň, pátrali po príčine porážky.
„Nezistili však žiadnu, ani genetickú. Som presvedčená, že hlavným spúšťačom bol u manžela
zlý životný štýl. Stres, nadváha, málo pohybu a silné bolesti hlavy v kombinácii s
dehydratáciou spravili svoje,“ myslí si Ľubica.
Zmenil životný štýl
Prvých päť rokov po porážke bolo pre mladých manželov psychicky veľmi náročných. „Pre
pacienta ide o veľmi rizikové obdobie. Má totiž až o päťdesiat percent vyššie riziko, že sa
cievna príhoda zopakuje. V noci som sa budil so strachom, že mi opäť ochrnula ruka a stratil
som reč. Nikomu okrem manželky som o tom nehovoril,“ prezrádza Richard.
„Stále som ho kontrolovala. Keď okolo prešla sanitka s húkačkou, hneď som mu volala, či
náhodou nie je v nej. Keď nezdvihol telefón, rozbúchalo sa mi srdce a predstavovala som si
to najhoršie,“ priznáva Ľubica.
„Keby som dostal cievnu mozgovú príhodu pred dvadsiatimi rokmi, asi by som skončil na
invalidnom vozíku alebo by som zomrel. Trombolýza sa vtedy ešte nerobila. Uvedomil som si,
že musím zmeniť vo svojom živote veľa vecí, lebo druhú šancu už nemusím dostať,“ myslí si
Richard.
Pochopil, že kariéra nie je všetko a onedlho si našiel novú, menej stresovú prácu. Má pri nej
viac času na seba aj rodinu. Zmenil stravovanie a výrazne schudol. "Predtým som mal na
tanieri len cestoviny, pizzu a bagety, teraz jem najmä bielkoviny, zeleninu a ovocie. S
manželkou chodíme tri, štyri razy do týždňa cvičiť do fitcentra. Tréner vie o mojej
diagnóze, pripravil mi vhodné silové cviky, ktoré kombinujem s kardiom.“ Richardov
ošetrujúci lekár najprv nesúhlasil, ale keď videl, ako sa pacientovi po roku upravil
cholesterol, upokojil sa.
Chýba osveta
Manželia Fidesovci založili pred pol rokom občianske združenie, ktoré si dalo za cieľ zvýšiť
povedomie laikov aj lekárov o cievnej mozgovej príhode. „Tri roky po Richardovi dostal
mŕtvicu náš kamarát, tiež tridsiatnik. Pred pár desaťročiami by sme si ako pacienta s takým
ochorením predstavili sedemdesiatročného seniora. Dnes však pribúda nielen štyridsiatnikov a
päťdesiatnikov, ale aj mladých vo veku dvadsať až tridsať rokov," objasňuje Ľubica a
pokračuje:
"Uvedomili sme si, že väčšina ľudí má o mozgovej príhode veľmi málo informácií a nevie
identifikovať jej príznaky. Pritom je veľmi dôležité včas ich rozpoznať. Čím skôr zavoláte k
postihnutému záchranku, tým skôr ho privezú na urgentný príjem a dostane vhodnú liečbu,
ktorá ho vráti do normálneho života. Chceme ľudí upozorňovať aj na rizikové faktory, ktoré
vedú k vzniku tohto ochorenia. Tými sú najmä vysoký krvný tlak, zanedbaná alebo neliečená
cukrovka, fibrilácia predsiení alebo Fábryho choroba, zriedkavé ochorenie krvi.“
Hodinky na krku
Podľa jej manžela treba zlepšiť treba aj samotný manažment pacienta: „Na Slovensku máme
vynikajúcich odborníkov a dostatok špecializovaných pracovísk. Problémom však je koordinácia
operačných zložiek. Operátori na dispečingu niekedy nepošlú k pacientovi sanitku hneď. A keď
sa dostane na centrálny príjem, stane sa, že sedí na chodbe a čaká na počítačovú tomografiu
či magnetickú rezonanciu s ľuďmi, ktorí sú vopred objednaní. Nechcem podceňovať iné
ochorenia, ale myslím si, že pacient s podozrením na cievnu mozgovú príhodu by mal mať
prednosť. Čas je pre neho rozhodujúci. Vo Francúzsku mu zavesia na krk špeciálne hodinky
odrátavajúce štyri hodiny, počas ktorých sa dá spraviť trombolýza. Pri trombektómii, čo je
druhý typ liečby, je to šesť hodín."
U nás úspešne liečime len okolo desať percent pacientov. V Česku je to približne dvadsať
percent a vo vyspelých západných krajinách tridsať. "Pacient, ktorý včas neodstane liečbu,
ostáva v trvalej invalidite alebo umiera. To je vážna tragédia pre rodinu a ekonomické
dôsledky pre spoločnosť,“ upozorňuje Richard Fides.
Často sa stane, že pacient zľahčuje situáciu a presviedča príbuzných, aby nevolali sanitku.
Porážka však nemusí mať spočiatku dramatický priebeh, postihnutému sa reč môže po pár
minútach vrátiť a zmiznú aj iné príznaky. Pacienta treba v každom prípade čo najskôr
dopraviť do nemocnice, aj proti jeho vôli, lebo riziko, že sa jeho stav horší, sa postupne
zvyšuje. Zbadáte na ulici človeka, ktorý sa potáca, spadne, zvracia, nezrozumiteľne rozpráva
a pôsobí ako opilec? Nepodceňujte situáciu a presvedčte sa, či náhodou nemá príznaky cievnej
mozgovej obrny. V takom prípade okamžite volajte číslo 155 alebo 112.